Zobudí sa ráno zrelá žena, povystiera sa, vstane rozospatá z
postele, poberie sa pomaly k zrkadlu, dlho, dlho, dlho sa pozerá, vytáča sa,
vystavuje sa spredu, zboku, zozadu, hodnoti sa……
Potom pozrie na spiaceho manžela a škodoradostne si odpľuje:
– “Tak ti treba, ty smrad ! “