Zobudí sa ráno zrelá žena, povystiera sa, vstane rozospatá z postele, poberie sa pomaly k zrkadlu, dlho, dlho, dlho sa pozerá, vytáča sa, vystavuje sa spredu, zboku, zozadu, hodnoti sa…… Potom pozrie na spiaceho manžela a škodoradostne si odpľuje: – “Tak ti treba, ty smrad ! “