Rok 1812. Cárske Rusko
Cár Alexander I. je na prechádzke keď sa z kríkov vyrúti atentátnik a hodí po ňom zápalnú bombu. Keď to uvidel okoloidúci poručík Rževskij, zakryl cára vlastným telom a bombu odkopol k atentátnikovi. Výbuch, atentátnik zahynul, cár sa zdvíha zo zeme, poručík Rženskij ho oprašuje a predstavuje sa:
– Poručík Rževskij k vašim službám, vaše veličenstvo.
– No, Rževskij, zachránil si mi život, kráľovsky ťa odmením. Čo si želáš?
– Mám iba jedno želanie, chcel by som sa oženiť s Natašou Rostovovou, ale jej otec mi u nechce dať.
Zavolal cár grófa Rostova a pýta sa ho:
– Gróf, prečo nechcete vydať Natašu tu za poručíka?
– No viete, veličenstvo, ja som plukovník v zálohe a on je predsa iba poručík.
– Dobre gróf, dajte svoju dcéru GENERÁLOVI Rževskému.
– Veličenstvo, je on síce generál, ale nie je šľachtic a ja som predsa gróf.
– Dobre gróf, dajte svoju dcéru KNIEŽAŤU GENERÁLOVI Rževskému.
– Je on síce knieža, vaše veličenstvo, ale žiadne známosti nemá…
– Gróf, dajte teda svoju dcéru za manželku MÔJMU OSOBNÉMU PRIATEĽOVI KNIEŽAŤU GENERÁLOVI Rževskému.
Na to sa Rževskij obráti na cára:
– Počuj Aljoša, nech ide do kelu s tou svojou dcérou. Nájdem si ja lepšiu babu…