Mladá, čerstvo vyštudovaná blonďavá psychologička, nastupuje do prvej práce.
Stala sa psychologičkou na základnej škole. Hneď od rána behá a hľadá
nejaký “problém”. Vyjde na školský dvor tam vidí skupinku chlapcov, ako
sa hrajú. Vtom si všimne jedného, ako stojí neďaleko, len tak – krok
vľavo, potom dva doprava..
Psychologička si hovorí:
No, to je jasné, introvert, začnem s ním ihneď terapiu a zapojím sa do hry…!
– Podíde k nemu a milo ho osloví: Čože sa deje zlatíčko…?
Prečo sa nehráš s ostatnými a len poskakuješ doľava, doprava?
Máš nejaké problémy sa zaradiť k ostatným alebo ťa šikanujú?
Zver sa mi, mne môžeš plne dôverovať…
A chlapček prekvapene odsekne: Teta, choďte do p*če, ja som brankár.